Disbióza
Črevné ťažkosti
Problémy s črevami a tráviacou sústavou sú na vzostupe.
Stres, užívanie antibiotík a strava s nízkym obsahom vlákniny ovplyvňujú populáciu mikroorganizmov v hrubom čreve. Rastie tu ďaleko väčšie množstvo gramnegatívnych baktérií. Gramnegatívne baktérie vlastne nie sú škodlivé a niektoré sa môžu podieľať aj na našom zdraví. Sú gramnegatívne preto, že sú pokryté lipopolysacharidmi, látkami, ktoré výrazne podporujú zápal.
Keď sa populácia baktérií v hrubom čreve stane nevyrovnanou a prozápalovou, začne spôsobovať určité príznaky. Tomu sa hovorí "disbióza".
Zistilo sa, že vlákniny menia balanciu baktérií v čreve z gramnegativnych na grampozitívne, čím pôsobia proti zápalom i nádorom. Zlepšuje sa situácia v čreve, ale aj v celom tele. Pri zápale je črevo príliš "priepustné" a bakteriálne a iné jedy sa z neho môžu dostať do krvného riečišťa. Spôsobí tak problémy v tkanivách iných častí tela. Disbióza sa dáva do súvislosti s depresiami, autizmom, schizofréniou, zníženou odolnosťou, zhoršeným vyrovnaním hladiny glukózy v krvi, nárastom telesnej hmotnosti a Parkinsonovou chorobou. Ďalšie problémy sa nepochybne ešte objavia.
Viac ako 10 % populácie trpí zápchou, ktorá je taká silná, že vyžaduje podávanie preháňadiel. V USA sa toto číslo blíži až k 20 %.
Potom je tu syndróm dráždivého čreva, čiže IBS. IBS nie je jedna choroba, ale skôr skupina príznakov, ktoré zahŕňajú hnačky a zápchu. Môže byť spôsobený stresom, používaním antibiotík alebo stravou, ktorá obsahuje málo vlákniny alebo je priemyselne spracovaná.
Je ťažké získať vhodné dáta, ale zdá sa, že od 50. rokov 20. storočia došlo k nárastu týchto problémov. Celosvetovo sa vyskytujú u 12-15 % ľudí , vyššie percentá potom náležia rozvinutým krajinám, kde sa konzumuje viac ultraspracovaných potravín.
Toto nie je jediný druh disbiózy. Napríklad niektorým prípadom IBS môže pomôcť diéta FODMAP1. V týchto prípadoch IBS nie je s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobený nevhodnou skladbou črevnej mikroflóry v hrubom čreve, ale výskytom bežných zdravých (grampozitívnych) baktérií na zlom mieste - v tenkom čreve.
Vo väčšine prípadov je však IBS spojený s chronickým zápalom čriev. To by sa dalo očakávať pri narušení balancie mikróbov, kedy je prítomné veľké množstvo gramnegatívnych baktérií.
Chronické črevné zápaly (IBD) sú ďaleko vážnejšie. Dva hlavné typy IBD, ulcerózna kolitída a Crohnova choroba, sú autoimunitné choroby. Prejavujú sa veľkou mierou chronického zápalu, ktorý je spojený s disbiózou. Chronické črevné zápaly sa značne líšia od IBS, ale ich počet sa tiež zvyšuje, od 80. rokov sa strojnásobil (6).
Diéta FODMAP je diéta chudobná na obsah kvasiteľných oligosacharldov, disacharidov monosacharidov a polyolov.
Najvážnejšie choroby čriev sú zhubné nádory, pri ktorých pozorujeme podobný znepokojujúci trend. V porovnaní s ľuďmi narodenými v 50. rokoch majú ľudia narodení v 90. rokoch (ide teda o ďalšiu generáciu) dvojnásobnú pravdepodobnosť, že ochorejú na rakovinu hrubého čreva. Štvornásobná je pravdepodobnosť rakoviny konečníka (7). Podobne ako u ďalších gastrointestinálnych problémov spomenutých vyššie, tieto typy rakoviny sú spojené s disbiózou a chronickým zápalom.
Disbióza a chronický zápal v čreve sú výraznými príčinami mnohých chorobných stavov. Z tohto pohľadu dáva zmysel výživová stratégia, ktorá obnovuje bilanciu mikroorganizmov a pôsobí protizápalovo.
Do 20. storočia neboli dostupné spracované potraviny, až na jednoduché výnimky, ako je chlieb, syr, jogurt a pod. Ľudia jedli jedlo, ktoré obsahovalo oveľa viac prebiotických vláknin, než konzumujeme dnes. Tieto vlákniny hrali úplne zásadnú úlohu v udržaní zdravej črevnej mikroflóry i zdravých čriev.
Mnohé typy vlákniny patria medzi sacharidy, ale na rozdiel od iných známych sacharidov, ako je cukor alebo škrob, vlákniny nestrávime. V tenkom čreve ju enzýmy neštiepia na glukózu. Namiesto toho sa vlákniny v nezmenenej podobe dostanú do hrubého čreva, kde ich spracujú grampozitívne baktérie, ako sú laktobacily, bifidobaktérie a Streptococcus thermophilus. Ak vám tieto názvy pripadajú povedome, je to správne, pretože tieto baktérie používame na výrobu jogurtu a ďalších kvasených potravín. Radia sa medzi tzv. probiotické bakterie (akokoľvek sa toto označenie mnohým ľuďom, zvlášť z kontrolných úradov, nepáči).
Probiotické grampozitívne baktérie využívajú vlákninu ako palivo, vďaka ktorému sa delia, berú miesto gramnegatívnym baktériám a zabíjajú ich. Usmrcovanie gramnegatívnych baktérií znižuje množstvo lipopolysacharidu v čreve, a to následne zmenšuje zápal. Vlákniny ale zastávajú ešte ďalšiu funkciu, ktorá je nemenej významná. Keď probiotické baktérie spracúvajú vlákninu, premieňajú ju na kyselinu maslovú. Tá nielen pôsobí silne protizápalovo, ale účinne zabíja nádorové bunky.
Zistilo sa, že vlákniny menia balanciu baktérií v čreve z gramnegativnych na grampozitívne, čím pôsobia proti zápalom i nádorom. Zlepšuje sa situácia v čreve, ale aj v celom tele. Pri zápale je črevo príliš "priepustné" a bakteriálne a iné jedy sa z neho môžu dostať do krvného riečišťa. Spôsobí tak problémy v tkanivách iných častí tela. Disbióza sa dáva do súvislosti s depresiami, autizmom, schizofréniou, zníženou odolnosťou, zhoršeným vyrovnaním hladiny glukózy v krvi, nárastom telesnej hmotnosti a Parkinsonovou chorobou. Ďalšie problémy sa nepochybne ešte objavia.
Je teda logické, aby sme pre zlepšenie zdravia čriev zvážili prístup, ktorý obmedzuje zápal, je to jednoduchá stratégia. Vrátime vlákninu do našej stravy, kde predtým bývala, a tým obnovíme viac grampozitívnu a menej prozápalovú populáciu baktérií v čreve.
Existuje viac typov vlákniny. Najlepšie zdokumentované sú FOS, inulín, 1-3, 1-4 beta glukány a rezistentný škrob. Vždy je najlepšie používať ich zmes, ktorá obsahuje molekuly rôznej dĺžky a zložitosti. Kratšie vlákna totiž podliehajú kvaseniu rýchlejšie, zatiaľ čo dlhšie a zložitejšie vlákna kvasia pomalšie. To je dôležité, pretože správne vybraná zmes rýchlych a pomalých vlákien pomôže vybalansovať populáciu baktérií v celej dĺžke hrubého čreva.
Tento prístup je spojený s menšou pravdepodobnosťou takmer všetkých črevných ťažkostí. Ak ešte nie ste presvedčení, táto stratégia sa tiež podieľa na pravidelnom vyprázdňovaní a lepšom zdraví celého tela.
POZOR: Niektorí jedinci sú na prebiotickú vlákninu veľmi citliví. V určitých podmienkach sa baktérie dostávajú do tenkého čreva, kde zvyčajne nežijú vo väčších počtoch. Ak sa to stane, vláknina spôsobuje rast baktérií v tenkom čreve, čo môže byť veľmi nepríjemné. Ak trpíte týmto problémom, môžete skúsiť vyhnať probiotické baktérie späť do hrubého čreva mrkvovou polievkou, ktorá je starým nemeckým liekom na brušné ťažkosti. Varte mrkvu, kým nezačne chutiť' mierne sladko. To je spôsobené rozkladom zložitých sacharidov na jednoduchšie cukry. Tie pôsobia ako antiadhézne látky, to znamená, že uvoľnia baktérie zo steny čreva, kde sa držia, podobne ako brusnicový džús vyplavuje baktérie z močového mechúra. Podľa mojich skúseností stačí týždeň jesť každý deň tanier tejto polievky. Potom by ste už zmes vlákniny mali znášať dobre.