Príčiny zápalu
Nerovnováha medzi omega-3 a omega-6 mastnými kyselinami
Odborníci na výživu nazývajú omega-6 a omega-3 mastné kyseliny základnými živinami. Ľudské telo ich potrebuje pre mnoho funkcií, od vytvárania zdravých buniek po udržanie zdravého srdca a mozgu. Náš organizmus si ich ale nevie vytvoriť, a preto ich musíme prijímať z potravín, ktoré jeme. Omega-6 mastné kyseliny vyrábajú zlúčeniny, ktoré sú všeobecne prozápalové, zatiaľ čo omega-3 mastné kyseliny sa v ľudskom tele rozkladajú a tak vznikajú živiny, ktoré majú všestranne protizápalové účinky. Práve z toho dôvodu je rovnováha medzi omega-6 a omega-3 mastnými kyselinami v strave veľmi dôležitá pri rozhodovaní, či je prostredie vo vnútri nášho tela prozápalové alebo protizápalové. Záznamy ukazujú, že sme po väčšinu zaznamenanej histórie konzumovali omega-6 a omega-3 mastné kyseliny v takmer rovnakom množstve, ale okolo roku 1900 sa začali omega-6 mastné kyseliny v strave zvyšovať, zatiaľ čo omega-3 mastné kyseliny ubúdali. V Európe pomer omega-6 a omega-3 mastných kyselín vzrástol z 1:1 na 15:1 a v USA ich pomer dosiahol v priemere 25:1. Američania sú teda ešte viac ohrození chronickým zápalom ako my v Európe, a to pomáha vysvetliť, prečo občania Spojených štátov, ktorí tvoria iba 5 % svetovej populácie, spotrebúvajú 54 % svetových farmaceutických výrobkov, 80 % všetkých liekov proti bolesti na predpis a neprimerané množstvo antidepresív.
Hlavnými omega-3 mastnými kyselinami sú kyseliny alfa-linolénová (ALA), eikosapentaenová (EPA) a dokosahexaenová (DHA).Primárnym zdrojom omega-3 mastných kyselín v potrave je ALA, ale nie je to veľmi prospešné, pretože naša schopnosť premeniť ALA na dôležitú EPA a DHA je veľmi obmedzená, keď konzumujeme nadmerné množstvo omega-6 mastných kyselín. EPA a DHA sa nachádzajú takmer výlučne v tučných rybách, ktoré neprodukujú omega-3 mastné kyseliny, ale získavajú ich z morských rias, ktoré tvoria základ morského potravinového reťazca.
Omega-6 mastné kyseliny väčšinou získavame v podobe kyseliny linolovej (LA) z rastlinných olejov, ako je kukuričný olej, sójový olej, slnečnicový olej, ako aj z orechov a semien. Tieto oleje sú lacné, čo je jedným z dôvodov, prečo boli zakomponované do toľkých spracovaných potravín. Ale tým, že výrobcovia spracovávaných potravín vystupňovali pomer omega-6 a omega-3 v našej strave do nadmerného množstva, napáchali na našom zdraví nepredstaviteľné škody. Čo je horšie, väčšina zvierat chovaných pre ľudskú spotrebu je kŕmená krmivami na sójovej a kukuričnej báze. Väčšina kráv, ošípaných a hydiny z klietkových chovov je potom kŕmená kyselinou linolovou a jej prozápalovým metabolitom kyselinou arachidonovou (AA) - a ich mlieko, mäso a vajcia obsahujú nezdravý pomer omega-6 a omega-3 mastných kyselín. Zvieratá, ktoré sa živia trávou, majú lepšiu hladinu omega-3 mastných kyselín, ale v dnešnej dobe sa týmto spôsobom trvalo chovajú len ovce. (Voľne chovaná hydina konzumuje viac omega-3 mastných kyselín a produkuje mäso a vajcia s lepším pomerom omega-6 a omega-3 mastných kyselín ako hydina z klietkových chovov.)
Nedostatok ovocia a zeleniny
Ovocie a zelenina sú dôležité, pretože obsahujú, okrem iných zlúčenín, polyfenoly. Tie v tele vyvíjajú silné protizápalové účinky. Polyfenoly blokujú kľúčové enzýmy podporujúce zápaly. Patrí medzi ne COX-1 a COX-2, rovnaké enzýmy, na ktoré sa zameriava mnoho protizápalových liečiv. Blokujú tiež druhý pár prozápalových enzýmov nazývaných LIPOX-5 a LIPOX-8. A čo je snáď ešte zásadnejšie, blokujú tretiu skupinu prozápalových a vysoko deštruktívnych enzýmov zvaných matrixové metaloproteinázy (MMP). Táto trojaká blokácia má zásadnejší ochranný efekt, než ktorýkoľvek farmaceutický liek, pretože MMP sú priamo zodpovedné za poškodenie tkaniva, čo mení chronický zápal na poškodenie tkaniva, následne spôsobujúce degeneratívne ochorenia. Viktoriánci jedli v priemere 9 až 10 porcií ovocia a zeleniny denne. Vzhľadom na vysokú úroveň fyzickej aktivity mali veľkú chuť do jedla. Ovocie a zelenina, ktoré jedli, boli ekologické a išlo o dedičské odrody, ktoré obsahovali až trojnásobok množstva polyfenolov, než oveľa sladšie druhy ovocia a zeleniny, ktoré jeme dnes. My v priemere konzumujeme asi 3 porcie ovocia a zeleniny denne. Sú to jednoduché počty, znížili sme spotrebu týchto potravín asi o 2/3 a hladina polyfenolov v tom, čo jeme, tiež poklesla asi o 2/3. To znamená, že náš prijem polyfenolov poklesol približne o 90 %. Koľko ovocia a zeleniny by sme teda mali jest, aby sme boli zdravší? Záleží na tom, s kým sa rozprávate... Podľa jednej správy by sme sa všetci mali snažiť zjesť aspoň sedem porcií ovocia a zeleniny denne. Štúdia vykonaná výskumníkmi verejnej výskumnej univerzity v Londýne (University College London - UCL) analyzovala informácie získané od viac ako 65 000 dospelých vo veku 35 rokov a viac, ktorí reagovali na prieskum v oblasti zdravia v Anglicku. Výskumníci potom účastníkov pozorovali približne 7,7 rokov od chvíle, kedy sa prvýkrát zapojili do výskumu. Táto štúdia zistila, že u ľudí, ktorí jedli sedem a viac porcií ovocia alebo zeleniny denne, je riziko úmrtia z akejkoľvek príčiny o 33 % nižšie, riziko úmrtia na rakovinu nižšie o 25 % a riziko úmrtia na kardiovaskulárne ochorenia nižšie o 31 % než u ľudí, ktorí jedli menej než jednu porciu denne (porcia je definovaná ako 80 g). Americký inštitút pre výskum rakoviny (AICR) zachádza ešte ďalej a odporúča deväť porcií ovocia a zeleniny denne, aby sa znížilo riziko vzniku rakoviny. Viktoriánske záznamy naznačujú, že pokiaľ ide o dedičské odrody, malo by to stačiť. Ak však jete novodobé druhy, 9 porcií vás dostane iba do jednej tretiny cesty k množstvu, aké konzumovaliviktorianci a ktoré im v kombinácii so správnym pomerom omega-6 a omega-3 mastných kyselín a podstatným množstvom beta glukánov zabezpečilo takmer úplnú imunitu voči degeneratívnym ochoreniam. Kriticky dôležité protizápalové polyfenoly nie sú prítomné v našej strave v dostatočnom množstve. V kombinácii s nadmerným množstvom emega-6 mastnej kyseliny oproti omega-3 v našej strave a v našom tele to vytvára podmienky pre dokonalú zápalovú búrku. Pridajte prozápalové faktory, ako je fajčenie, a prozápalové látky obsiahnuté v spracovaných a nezdravých potravinách, a ste na ceste k zápalovému a zrýchlenému starnutiu. Na druhej strane, ak vaša strava obsahuje toľko omega-3 mastných kyselín, aby pomohli vytvoriť správne protizápalové hormóny, dostatok polyfenolov, aby zablokovali kľúčové zápalové enzýmy a dostatok 1-3,1-6 beta glukánov, aby udržali imunitný systém zdravý, chronický zápal sa minimalizuje a prirodzené uzdravujúce procesy v tele môžu opäť nadobudnúť prevahu.
Chronický zápal, zápalové starnutie a degeneratívne ochorenia.
Chronický zápal bol vždy s nami, ale existujú presvedčivé dôkazy, že s tým, ako sa naša strava zhoršila, najmä počas 20. a 21. storočia, sme sa stali k chronickému zápalu oveľa náchylnejšími, preto sa degeneratívne ochorenia stávajú čoraz bežnejšími. Preto sa naše verejné zdravie zhoršuje a aplikácia zle navrhnutých liečiv, ktoré sú podávané v neskorej fáze ochorenia, je veľmi neúspešná. Máme čiastočne účinné drahé (a toxické) liečivá, ktoré liečia symptómy mnohých našich chorôb, ale nemáme žiadne skutočné lieky - pretože žiaden z dnešných farmaceutických liekov, ktoré sa zameriavajú na chronické zápaly, nie je efektívny a bezpečný. Nesteroidné protizápalové lieky (NSAID) a kortikosteroidy sú silné protizápalové lieky, ale pre preventívne a dlhodobé užívanie sú príliš toxické. Liek, ktorý by mohol chronický zápal bezpečne zastaviť, by mal mnoho spôsobov použitia.
Chronický zápal je v dnešnej dobe taký rozšírený, že chronické degeneratívne ochorenia sú hlavnou príčinou úmrtnosti a chorobnosti vo svete. A je to čim ďalej, tým horšie... mnohé výskumy dokazujú, že tieto zdravotné problémy prinesú ešte väčšiu záťaž v budúcnosti.
Najväčšia časť tejto záťaže je spôsobená životným štýlom a výživovými faktormi, čo potvrdil rad štúdií. Jednou z nich je napríklad nedávna štatistická štúdia Whitehall II, v ktorej vedci v priemere po dobu 16 rokov analyzovali stravovacie návyky 3775 mužov a 1575 žien a uviedli ich do súvislosti s výskytom chronických ochorení a úmrtnosťou. Ľudia, ktorí jedli "v západnom štýle" stravu bohatú na vyprážané jedla, sladkosti a rafinované škroby, starli rýchlejšie a umierali v mladšom veku než ľudia, ktorí si privykli na zdravšiu stravu. Ideálne starnutie (definované ako starnutie bez chronických chorôb a také, ktoré pri testoch fyzickej aj psychickej kondície vykazuje vysoké výsledky sa vyskytovalo takmer výhradne u niekoľkých jedincov, ktorí jedli zdravšiu stravu s dostatkom ovocia, zeleniny, celozrnných výrobkov a rýb. Nie je však veľa ľudí, ktorí konzumujú zdravú stravu, tato zdravá podskupina tvorila len 4 % z celkovej skupiny.
Zápal ovplyvňuje všetky naše tkanivá, ale tiež pôsobí deštruktívne vnútri našich buniek. Chronický zápal napríklad spôsobuje intoxikáciu mitochondrií, energetických tovární vnútri našich buniek, ktoré generujú energiu, ktorú využívame, aby sme zostali nažive, zachovali si stálu telesnú teplotu a mohli sa pohybovať. Keď sú mitochondrie vo svaloch poškodené, naše svaly sa stávajú menej efektívnymi a postupne zakrpatievajú, čo prispieva k strate svalovej hmoty spojenej so starnutím, známe ako sarkopénia. Sarkopénia prispieva k metabolickému starnutiu a vzniku metabolického syndrómu a diabetu, čo zase zvyšuje riziko vzniku toľkých chorôb, že sa očakávaná dĺžka života zníži až o 8 rokov.
Zápal tiež skracuje teloméry, čo je veľmi zásadný biologický fenomén, ktorý časom zabraňuje, aby sa bunky delili, takže tkanivá začnú odumierať. Silne protizápalové omega-3 mastné kyseliny a polyfenoly inhibujú chronický zápal a predlžujú teloméry.
Dôkazy prichádzajúce z mnohých strán sú ohromujúce. Redukcia a prevencia chronického zápalu znižuje riziko vzniku degeneratívnych ochorení a maximalizuje vaše šance na dlhodobé zdravie.